Pri klasických zdrojoch tepla sa prenáša tepelná energia zo spalín do vykurovacej vody v primárnom výmenníku, kde dochádza k ich ochladeniu na určitú teplotu (v priemere cca. 120°C). Takto získané teplo je označované ako citeľné teplo. Ďalej spaliny obsahujú určitú časť tepelnej energie – tzv. latentné – kondenzačné teplo. Jedná sa o teplo spojené s vodnou parou, ktorá vzniká pri spaľovaní plynu.
U konvenčných kotlov sú spaliny odvádzané do komína bez ďalšieho využitia. Konštrukcia kondenzačných kotlov vďaka veľkej ploche výmenníka (alebo dvoch výmenníkov) umožňuje využiť kondenzačné teplo. Po odovzdaní primárneho tepla zo spalín dochádza k ich ďalšiemu ochladeniu až na teplotu, ktorá sa nachádza pod hodnotou rosného bodu spalín. Pokiaľ sa teplota pohybuje v tejto oblasti, vodná para obsiahnutá v spalinách kondenzuje, a tým je tepelná energia dodatočne odovzdávaná do vykurovacieho systému. Primárna tepelná energia je tak využitá efektívnejšie, ako u klasických kotlov.
